Thursday, November 5, 2020

Love, Death, Robots. Ep 4: New India

En 2022, un nouveau Coronavirus, plus meurtrier est apparu en Inde. La maladie respiratoire aiguë qu’il a causée a été nommée naturellement Covid-22. Mais l’humanité avait pris leçon de son prédécesseur immédiat, la Covid-19 et a su fermer les frontières à temps, et avait évité à cette épidémie de devenir une pandémie mondiale. Hormis quelques cas vite maîtrisés aux Etats-Unis, à Madagascar et au Népal, le seul autre pays vraiment touché par la Covid-22 est le Japon, le pays de la propreté et de l’hygiène.

Hécatombe la plus catastrophique de l’histoire d’un pays et de la Terre entière, plus de 95% de la population indienne a péri durant les 18 mois que la maladie a sévi. Un vaccin et un remède ont été trouvés presque en même temps, à l’aube de 2024 et il n’a fallu que trois semaines pour éradiquer la maladie.
Pour les Indiens qui ont survécu, les victimes du Covid-22 ne sont pas vraiment morts, ils ont simplement changé de forme de vie. En effet, le Gouvernement avait décrété que les corps des défunts ne seront pas brûlés ni inhumés dans des fosses communes. Ils ont été mis sous terre dans des vaste cimetières où l’on faisait pousser des arbres. Beaucoup de bidonville ont ainsi été changées en cimetières où poussent de jeunes arbustes, et dans quelques années, ce seront des forêts où vont pousser plus de deux milliards d’arbres.

18 mois de terrible souffrance qui ont remodelé le paysage et la vie politique sur Terre, notamment pour le Japon et l’Inde, qui ont été littéralement exclus du reste du monde. Un nouvel adage résume la politique de confinement appliquée par les autres pays : “Ceux qui vont en Inde restent en Inde”. En effet, aucun rapatriement n’était autorisé, personne ne pouvait quitter les deux pays. Les personnels médicaux envoyés en renfort acceptaient de rester et –très probablement–, mourir en Inde.

Le Japon et l’Inde ont fait une sorte de fusion, deux cultures et deux politiques totalement différentes, mais ils étaient bien obligés de s’unir. Devant le manque de main d’oeuvre certain, l’Inde a choisi d’investir dans une industrialisation et une robotisation à outrance, qui a été facilitée par la richesse technologique du Japon et la passion des rescapés Indiens sur la robotique et l’informatique. En trois mois a été construite la première usine robotisée qui allait fabriquer les … robots, ainsi que les pièces maîtresses à la fabrication d’usines à fabrication de robots. Un autre pays, sous l’influence d’un richissime Indo-pakistanais, avait aidé le Japon et l’Inde pour fournir des matières premières, il s’agit de Madagascar.

En juin 2024, voilà deux mois que la Covid-22 a été déclarée officiellement vaincue, la vie des Indiens a radicalement changé et l’Inde est devenue un vrai paradis terrestre. Délestée de ses milliards d’humains tout en conservant ses richesses agricoles et technologiques, les Indiens ont oublié la faim du jour au lendemain. L’Inde avait un surplus dans presque tous les domaines, même l’énergie –renouvelable de surcroît– était suffisante. La souffrance endurée en deux ans et le sentiment d’exclusion dédaigneuse de la part de l’”Autre Monde” a changé la mentalité des Indiens. Ils étaient devenus tous très patriotes, tout en ayant adopté le respect “japonais”.
Quand elle était en manque de main d’oeuvre, l’Inde acceptait des expatriés du Japon et de Madagascar uniquement. Le duo Japon-Inde devenait la première puissance mondiale, devançant la Chine et tout en reléguant les Etats-Unis à la quatrième place. Dès l’ouverture des échanges commerciaux, ce duo est notamment devenu premier exportateur de nourriture, de médicaments et de technologie; et bientôt d’énergie avec l’implantation de la plus grande centrale nucléaire au sud de Madagascar.

Les Indiens reçoivent un revenu universel hebdomadaire de l’équivalent de 300 USD, amplement suffisant pour vivre très dignement. Ceux qui décident de travailler le font pour préserver l’humanité qui est en eux. L’énergie et l’eau sont gratuites, de la nourriture saine est également fournie et distribuée gratuitement par des dabbawallah robots.

… To be sequelled

Wednesday, November 4, 2020

Love, Death, Robots. Ep 3: End of life

Misy jiro “témoins” miisa enina tsy mety maty eo amin’ny fiarako. Samy milaza zavatra tsy metimety ireo. Mety ho olana lehibe ny sasany, mety ho olana kelikely ny ankamaroany, fa dia manimba maso daholo anefa izy ireo.
Efa betsabetsaka ihany izay vola lany niezahana namerenana an’io fiara io mba ho “azo antoka” indray, izany hoe mba rehefa misy toerana lavitra irina hitondrana azy dia tsy hampitaintaina fa hatokisana hahatonga any. Mahagaga anefa fa arakaraky ny anamboarana zavatra iray, dia misy zavatra roa hafa farafahakeliny any an-kafa lasa simba ka mila amboarina ihany koa. Ny azo ekena dia efa antitra ilay fiara, raha any amin’ny tany mandroso io dia anisan’ny tsy mahazo alàlana hifamoivoy intsony.

Raha zavamananaina io fiara io, dia an-kevitry ny efa ambavahaona, miala aina mihitsy angamba. Raha zavamananaina izy dia efa maniry ny hitsahatra tanteraka, handry am-piadanana ao anatin’ny atao hoe fahafatesana. Saingy, tsy manan’aina moa izy ka dia izay tian’ny tompony eo, na hialàny nenina mandrakizay eo aza.

Efa reraka toa an’ity fiara ity koa ny findaiko. Misy simba ny écran, ka na tsy manapotsitra na inona na inona aza aho, dia misy faritra (pixel) anankiray toy ny voapotsitra ho azy, isaky ny 10 hatramin’ny 30 segondra ilay hatetik’izay tranga izay.
Izany hoe raha hanoratra laharana hantsoina aho izany, dia mila haingana be manoratra, na mampiasa bokotra “Back” matetika fa mivadika fafana hafa no miseho.
Manana vahaolana aho : na hanamboatra, na hanao “bidouillage”, na hanolo finday.
Ny hanamboatra dia hitovitovy amin’ny vidin’ny finday ny manolo écran, ny vatoaratra anefa efa manomboka ho reraka afaka volana vitsivitsy, ny zavatra hafa ho simba ihany koa tsy ferana.

Tableau de bord Edouard

Vahaolana tsotra kokoa ny mividy vaovao, saingy ny tena kahihitra toa halahelo hoe finday mbola tokony ho azo ampiasaina ihany nefa hapetra-potsiny. Raha hividy finday hafa aloha dia mety hamidy mora izy ity e, mba hanome fahafinaretana ho an’izay “kely budget” any ho any nefa afaka mihafihafy amin’ny kilemany.
Ny hanao bidouillage no safidy noeritreretiko. Hanamboatra “application” android iray aho, toy ireny Facebook Messenger misy boribory kely misy sarin’olona mandefa hafatra ireny, ka rehefa eo amin’iny no voapotsitra dia tsy ilay application ato ambany no mandray ny “event” fa ilay Facebook. Izy fotsiny no tsy Facebook no anarany, ary pixel iray (na 4 na 9 na 16) no ho haben’ilay “fenêtre” ary hametraka ny tenany eo amin’ilay faritra simba amin’ny écran io application io. Handany fotoana (mira vola) ny hanamboatra an’izay application izay, saingy hanamboarana saina dia hoe tsy fatiantoka satria fahaizana ho an’ny tena.

Fa toy izany fahihirako amin’ny fiara sy ny findaiko izany no toetrantsika olombelona manoloana ny fahafatesana. Ataontsika ho zavatra sarobidy indrindra ny aina, ny ain’olombelona, ka na fantatra aza fa tsy dia ho resy toy inona io fahafatesana io, raha mbola misy azo atao dia atao foana. Toa sarotra amintsika ny hanaiky fa mba manana zo hitsahatra ihany koa io fo mitempo, io saina miasa io, io aina mahavelona io, indrindra rehefa ao anaty vatana tsy mety salama. Mahagaga fa maro ny mivavaka ary tena mivavaka marina, nefa matahotra mafy ny fahafatesana. Satria tsy nisy nahita maso izay aorian’ny fahafatesana, dia toa samy miezaka mafy ny hanemotra azy. Rafahafatesana anefa tsy ho azo iafenana mandrakizay fa tsy maintsy ho tonga, tsy hihoatra ny 108 taona akory.

Ao anaty faniriako ny hanoratra tantara anankiray izay. Tantara foronina. Tantaran’olona mpivavaka anankiray, mararin’ny voa, ary nisafidy ny tsy handany vola amin’ny fitsaboana, tsy hiezaka hitady toby na toeram-pivavahana hiandrandrana fahagagana ihany koa, fa dia mivonona hiatrika ny fahafatesany ao anaty fangirifirian’ny nofo. Toy izay ny “synopsis”, ao anaty lohako ao ny votoatiny fa antony maro ny tsy anombohako manoratra izany tantara izany : tsy manan-talenta aho, tsy mazoto be aho, tsy dia mahatozo zavatra hatramin’ny farany aho matetika fa maimaika am-boalohany fotsiny. Rehefa resiko ireo sakana ireo dia mba hianatra hanoratra tantara aho…

Monday, November 2, 2020

Love, Death, Robots. Ep 2: Voky andro

Nodimandry teo amin’ny faha 91 taonany ny raibeko tamin’ity taona 2020 ity.

Volana Jolay izy no nodimandry.

Ho ahy manokana, dia efa ny volana Janoary izy no nantsoin’ny Ray, fa io Jolay io vao tena nody any Aminy. Volana janoary izy no efa “nafoy”, efa nivonto ny tenany iray manontolo, efa andrasana sisa… Nahazo fanalavam-potoana enim-bolana izy. Enim-bolana nahafahany nankalaza indray ny tsingerin-taona nahaterahana satria anelanelan’ireo volana janoary sy jolay ireo no andro nahaterahan’izy mivady, andro mitovy. Enim-bolana nahafahany nahita ny zanaka aman-jafy indray tao anatin’ny atao hoe “Fetin’ny ray” sy ny “Fetin’ny reny”. Fanalavam-potoana nahitany fa tamin’ireo zanany sy zafiny dia nisy tokoa ny tena olona manana ny mahaizy azy eo amin’ny fiaraha-monina. Raha ny firodorodon’ny olona mpiray finoana amin’ilay zanany lahiaivo tonga namangy teny amin’ny hôpitaly, dia mahafaly azy fa tena tsongoin’olom-bolo tokoa io zanany io. Koa na dia notazontazomina tamin’ny fanafody aza ny ainy, dia tsy ataoko ho fitiavan-tena velively ny nitsaboana azy fa inoako ho fotoana mamy teo amin’ny fiainany ireny tombon’andro ireny.

Ny ankamaroan’ny androny nandritra izay enim-bolana izany ihany koa dia manonofy. Toa miverina amin’ny nofy eo imasony ny androm-piainany sy ny fahatanorany. Toa tena any anaty tontolo hafa izy sy ny torimasony ary ny nofiny, angamba efa any an-danitra ny ambiroany. Rehefa mifoha izy dia manontany zavatra izay tsy misy eo hatrany. “Rosoy amin’izay ilay sakafo ao fa efa vonona”, hoy izy nefa tsy misy fikarakarana sakafo mihitsy ifampiresahana aminy. Matetika ny tanany manjaitra, na manao mofo, fa izany no asany taloha. Indraindray izy miresaka amina vazaha.

Nambarany tamiko fony fahavelony hoe mba hetaheta napetrany tamin’Andriamanitra ny mba hahatratra izany zafindohalika izany mialoha ny hahafatesany. Izy narary io dia efa nitoe-jaza ny anankiray amin’ny zafikeliny, ary volana septambra 2020 no DPA tamin’izay.

Volana jolay i Dadabe no nodimandry. Andro alakamisy maraina. Tao anatin’ny confinement tamin’izany. Asa na ny DPA no diso, na harerahana vokatry ny fandevenana, fa teraka roa andro taorian’ny nahafatesan’i Dadabe ilay zafindohalika niriny mba ho hita, ary salama soamantsara. Ho ahy, na tsy tanteraka ara-bakiteny aza ny hetahetan’i Dadabe, dia nieritreritra ihany aho hoe notanterahin’Andriamanitra tamin’ny fombany io hetaheta io. Mety ho nihaona teny amin’ny tontolo anelanelan’ny ho tonga eto an-tany sy ny handao ny tany ny fanahiny sy ny an’io zafindohaliny io. Hoy aho naminany tamin’ilay zafikeliny niteraka : “Misy fanahin’i Dadabe nifindra ho ao anatin’io zanakareo io, ka tandremo tsy hosakananareo amin’izay asa tiany eo amin’ny sehatry ny fivavahana io, na hanao pasitera aza”. Tena tia fivavahana tokoa mantsy izay raibenay izay ary nandany ny androny tamin’ny seha-panompoana an’Andriamanitra.

Fa rehefa nandre ny fahaterahan’io zafindohaliny io aho dia nahatsiaro ihany koa an’ilay reniko. Fony fahavelony dia fiteniny ihany koa ny hoe “Nôfa be ilay antitra fa ny ahy ny tiako mba 50 na 55 taona dia maty”. Tanteraka taminy koa izany “redirediny” izany fa teo amin’ireo fe-taona niainana ireo izy no lasa tampoka, rehefa tratry ny AVC.
Dia tsaroako ihany koa ilay dadatoako anankiray, rehefa narary ingahirainy ary vaninandro akaiky krismasy sy faran’ny taona iny no “mirediredy” amin’ny namany hoe “Izaho ange tsy hahatratra ny taona vaovao io intsony e”. Izahay fianakaviana avy eo no gaga fa dia tanteraka tokoa izany teniny izany.

Mampieritreritra ahy izany rehetra izany. Inoako fa maro amin’ny olona efa akaiky ho faty no mahalala ny ho fahafatesany, ary maro angamba amintsika no efa nahare olona maty tampoka no niresaka momba ny fandaozany andro vitsivitsy talohan’ny nahalasanany. Fa hevitra iray novisavisaiko ihany koa ny hoe mety manana ny safidiny ny amin’ny halavan’ny androm-piainany ve ny karazan’olona sasany? Asa aloha fa izaho toa mba maniry ny ho ela velona sy voky andro ihany koa vao hantsoina, mba ohatra hoe 108 taona any no lasa.